Náš prvý zápis nôt

Jar je tu a my sme sa na ňu veľmi rýchlo naladili.

Na chladničku som vyrobila obrázky stromov a synovi som vysvetlila, že si tam vtáčiky urobili svoj domov. Naťahali si šnúry a každý si našiel svoje miesto.

Ďalej sme si povedali, že tieto vtáčiky radi spievajú a každý spieva svoj tón.

Vyskúšali sme pomocou našej zvonkohry ako ktorý vtáčik znie. Janko sám vypozoroval a oznámil mi, že vtáčik, ktorý je najnižšie aj spieva najnižší tón.

Vyzvala som ho, že si vtáčiky môže aj pomenovať, ale napokon chcel ostať pri pomenovaní C-čko, D-čko,...

Naša druhá aktivitka bola tvorivá.

Pomocou plastelíny sme vtáčikom tvorili miesto, aby mohli prísť na návštevu. Popočítali sme si, že potrebujeme vymodelovať 5 čiar. A potom stačí poukladať vtáčiky tam, kde patria.

Na druhý deň si pre Janka pripravili vtáčiky hádanky. Na stolíku mu nechali mapu, podľa ktorej sa dalo nájsť poklad. Výnimočný poklad.

Bola to pesnička. A našou úlohou bolo zistiť o akú pesničku ide.

A tak nám neostávalo nič iné ako:

1. zoradiť si kartičky od č. 1-4,

2. vytiahnúť zvonkohru a zahrať si notičky,

3. pozorne počúvať a pomenovať pieseň.

Z piesne som vybrala schválne iba úryvok. Taký, ktorý naozaj spieva vtáčik - kukulienka.

4 kartičky nôt bolo pre môjho 4-ročného pátrača akurát.

Do tohto učenia som zakomponovala schválne veľa pohybu:

1. odoberanie magnetických vtáčikov z chladničky a prenášanie ich na stolík ku zvonkohre (aby sme skúsili tón, ktorý spievajú),

2. modelovanie s plastelínou a ukladanie vtáčikov na ich miesto (pohyb rúk),

3. pokladovka (úžasná motivácia a práve vďaka nej si aktivitku pýtal zopakovať aj nabudúce:)

4. zoraďovanie kartičiek do správneho poradia,

5. a vlastne aj samotná hra na zvonkohru je plná pohybov rúk.

Malým žiačikom (ale nie len im) sa mozog rýchlejšie zaktivizuje práve fyzickým pohybom. Proces učenia prebieha ľahšie.

Už sa teda tešíme na ďalšiu hudobnú pátračku s našimi vtáčikmi!